Sobota bola slávnostná – patrila svadbe a jej priebeh bol, ako to už na svadbách býva, priamočiary. Doobeda sme doladili posledné detaily, v Bystrici sme dali ľahší obed a tešili sa na poobedie. Okolo tretej sa už začali v Tajove objavovať prvé známe tváre, dokonca sa na námestí mihli aj legendy. Po omši v miestnom kostolíku si Bebe a Bibi povedali svoje áno, nasledovalo fotenie v parčíku a pomalý presun ku Greškovcom. Po prípitku a večeri začal voľný program, ktorý bol viac-menej jasný: pivo, pivo, vodka, tanec, pivo, vodka – pre každého v rôznom poradí, množstve a kombinácii.
Plán na nedeľu bol pre istotu otvorený, ale tajne sme dúfali, že pôjdeme pozrieť na Jelenec (foto). Optimistický čas odchodu 10:00 z Tajova nám síce nevyšiel, ale nakoniec sme pred obedom predsa len zdvihli kotvy. Liezlo sa to čo dovolil aktuálny psychický a fyzický stav – pre mňa s Ajči to znamenalo TR. Forma nebola stopercentná a výkony tomu odpovedali. Slepcova kniha na rozlez nebola najlepšia voľba, o Kraťasovi som počul ako o ľahkej 7-, ale moc som sa s tým nestotožnil, Žužu bola asi najleziteľnejšia, ale na 7- mala dosť krutý boulder pri druhej preske a Melmak za 6+ asi tak skoro liezť nepôjdem. Veľká vďaka patrí spriazneným klubom HK Tongba (Maťovi) a HK Cvakni (Palicovi), že nám natiahli cesty a my sme nezostali pod skalami v úlohách štatistov.
Mladomanželom želám veľa šťastia na spoločnej ceste životom a nech im to lezie.
]]>