Planovo

V Planove sme v minulosti pôsobili asi najintenzívnejšie a nezostalo nám tu toho veľa. V ľavej časti nedávno (v roku 2011) pribudli 3 nové cesty, z toho 2 v obtiažnosti pre nás. “Bože oprosti” pekné a dlhé 6a nad krížom a susedný “Becar” (6b), ktorý začína bouldríkom do mierneho previsu, za ktorým nasleduje vyrovnané lezenie až do zlaňáku. V minulosti som sa neúspešne pokúšal o “12:59” (6a+), teraz naň konečne dozrel čas a musím povedať, že sa jedná o jednu z najkrajších ciest v sektore. Obťiažnosť pekne graduje a všetko sa odohráva v závere pod zlaňákom. Ajči poškulovala po “FBI” (6b), k prelezu sa ale nakoniec neodhodlala – škoda.

Ucho našlo one-hand rest (Ticica 4b)

Babina bara

Z posledného výjazdu nám tu zostali veľké resty. Ajči a jej nešťastné “Odstupy davle” (6c+) našťastie padli hneď prvý deň. Po skrokovaní sa v nich prešla prvým ostrým a prelezový Čierny Peter sa dostal do rúk mne a ja som si kamarátsky ponechal až do odjazdu. Ajči ešte pridala 6a-čkový testpiece “Hrča Štemer” a nádherné 6b “Mama Mira”. Ja som mal z pred dvoch rokov rozrobené veľmi pekné “Iden doma” (6c), po osviežení krokov padlo tiež na prvý pokus, okrem toho som len bezúspešne búšil do Odstupov, škoda, že toto nie je cesta, ktorá sa dá nachodiť. Pekný kúsok sa podaril Paličke, ktorá sa blysla ťažkým prelezom “Božje gletovani” (7b+).

Mišo je prešmyčka k Omiš (Mama Mira 6b)

Visoke pole

Tu sme strávili najviac času, asi najmä preto, že v minulosti sme tento sektor najviac zanedbávali. Cesty sú v tieni počas celého dňa a dá sa tu liezť v podstate bez obmedzení. Centrálna stena zostala relatívne nedotknutá, pôsobil v nej len silný Pinko. My s Ajči sme si tu dali pre chuť len výživného “Za Stanislava” (6b) a ja som ešte pridal tragickný pokus do “Kastracija ili masturbacija” (6c+), kde som to vzdal hneď ako to začalo byť trochu ťažšie. Veľké veci sa ale diali v ľavej časti. Vďaka Palimu sme sa dostali ku skúšaniu vyšších čísel a neboli sme v nich vôbec márni. Najskôr padla 20 metrová, lištová Pepeljuga (6c), onedlho nato aj susedná Snjeguljica (6c+) a posledný deň dokonca aj Trnoružica (7a). Prelezy ako z rozprávky. Najkrajšia z nich je jednoznačne Pepeljuga, zvyšné dve cesty krásou moc neovplývajú, ale ako sa hovorí, na to sa história nepýta. Ajči si zo sektoru odniesla “Petara Pana” (6a) a “Kapetana Kuku” (6b), mala by aj na ťažšie, ale nezostal na ne čas. Nevadí, bude nabudúce.

Maťe a Visoke pole (Kastracija ili masturbacija 6c+, Za Stanislava” 6b)

Vojan

Pole neorané tento sektor, ale dostali sme sa sem len jeden krát, takže nám tu toho zostalo dosť do ďalších návštev. Za zmienku stoja najmä veľmi pekné, cez 30 metrov dlhé “Plaurita” (6a+) a Njunjavi (6a). Okrem nich sa intenzívne liezla kratšia Drolja (6a) a Pinko sa pochlapil prelezom “Satarluka” (7a+).

Pinko školí vo Vojane (Satarluka 7a+)

Stomorica

Stomorica sa na rozdiel od všetkých predchádzajúcich sektorov nenachádza pri Cetine, ale na opačnom konci Omišu, vo svahu nad mestom. Je celý deň pekne na slniečku a liezť sa tu dá naozaj iba počas chladnejších dní. Určite stojí za návštevu, nachádzajú sa tu krásne a dlhé línie, hlavne nižšej obtiažnosti. Nestihli sme veľa ciest, ale všetky stáli za to. Bouldrová “Bordoška juva” (6b/+), vytrvalostná Chicken (6b) aj ich kombinácia Kanava (6b). Radosť liezť.

Kačka a Stomorica (Bordoška juva 6b/+)

Prelezy a galéria.

Ajči

Maťči:

Oslava prelezov v Radmanovych mliniciach

Lezenie sme si vačšinou rozdelili na 2 časti, doobeda sme liezli v západne orientovaných sektoroch a podvečer okolo šiestej zase v tých východnejšie orientovaných. Najteplejšie obdobie dňa sme potom väčšinou trávili pobytom na pláži. Ako doobedný sektor u nás jednoznačne vyhrával sektor Babina Bara. Z ťažších ciest sa nám tu podarilo vyliezť niektoré perličky, ktoré som márne obliehal v predchádzajúcich rokoch. Najťažšou tu vylezenou cestou bol pre mňa 15 metrový Vrt (6c), cesta s ľahkým úvodom a ťažkým záverom, kde sa treba vytiahnuť za bočáko-lišty cez bruško a následne s nanič chytmi a nohami na rozpor to dobojovať do zlaňáku. Kým som prišiel na správnu sekvenciu, zabralo mi to pekných pár pokusov. Naopak taká Iva Piva (6b+) ma pustila pomerne ľahko prvým pokusom, za čo som jej nesmierne vďačný. Cesta začína silovým stropom s dobrými chytmi, pokračuje ľahkým lezením do záverečného bouldríku pod zlaňákom, ktorý dokáže prekvapiť. Konečne som preliezol aj v minulosti ťažko skúšanú Moco i Trimer, podľa sprievodcu len 6a+, ale s prehľadom by zniesla aj 6b a to by ešte bola ťažšia v tejto obtiažnosti. Trošku ma mrzí, že som neskúsil skôr cestu Iden doma (6c), ku ktorej som sa dostal až posledný deň výjazdu a na prelez mi už nezostalo síl.

Ajči sa v sektore venovala, na svoje pomery neobvykle vytrvalo, ceste Odstupi Davle (6c+), k úspešnému prelezu jej však chýbalo trochu toho povestného šťastia. Náladu si však spravila prelezom cesty Vrt, ktorým si tak zvýšia svoje lezecké maximum. Okrem toho pomerne ľahko preliezla cesty Moco i Trimer (6a+), Mama Mira (6b) – obe prvým pokusom a mnohé ďalšie v obťiažnosti 5c. Mišo tiež pekne zabojoval a na rozdiel odo mňa si odložil nejakú tú rezervu a ako poslednú cestu výjazdu si preliezol Iden Doma za spomínaných 6c. Okrem toho zaknihoval cesty Vrt (6c), Iva Piva (6b+), Mama Mira (6b), Zorka (jedovaté ale pekné 6a+), Moco i Trimer (6a+), Me too Heike (krásne 6a) a ďalšie ľahšie. Celkom pekne vyčistil sektor. Ten ale nakoniec ovládla Kačka, ktorá tu preliezla najťažšiu cestu Odstupi Davle (6c+), položenú, technickú platňu v ktorej sa o chytoch nedá ani hovoriť. Okrem toho zabodovala v cestách Vrt (6c), Mama Mira (6b), Moco i Trimer (6a+) a nejaké ďalšie do 5c.

Výnimočne sme niekedy pred obedom zašli na návštevu aj do sektoru Visoke pole. Hlavným cielom bola cesta Papa je s vama (ľahšie 6c+), ktorú som po dvoch TR pokusoch jednom RP preliezol na PP. Keďže nám nejaký dobrák zvesil cez noc expresky, ktoré čakali na Kačkin prelez, pripísal som si na druhý deň aj RP prelez. Inak som vela vody nenamútil a okrem toho som sa dostal už iba k dvom cestám Twist off (5c) a Pinokijo (6a+). Tieto dve cesty preliezla aj Ajči a k tomu pridala prelezy ciest Petar Pan (6a) a Za Miljenka (celkom silové 6a). Mišo vsadil v tomto sektore na OS prístup, preliezol na OS Petar Pan (6a), Kapetan Kuka (6b), Twist off (5c) a Pinokijo (6a+) a na Flash Za Miljenka (6a). Sektoru opäť dominovala Kačka, ktorá posledný deň výjazdu preliezla cestu Papa je s vama (6c+) a deň pred tým celkom ťažké Za Stanislava (6b) a Za Miljenka (6a).

Poobedné lezenie sa odohrávalo výhradne v sektore Planovo. Po mnohých rokoch som konečne preliezol veľmi peknú FBI za 6b. Okrem toho som už pridal iba Leut omiški za 6a. Ostatné cesty som už mal prelezené z predchádzajúcich rokov. Úspešna v tomto sektore bola Ajči a hladko sa prešla v cestách Svemir (6a), Apartmani Kuzmič (6a), Rosa Luxemburg (6a) a Tonka se prokurbala (ťažké 5c). Mišo počúvol svoje alpinistické srdce a úspešne udrel do 45 metrovej cesty Nede za 6a a spolu s ňou vyčistil sektor od skoro všetkých 6a, ktoré sa tam nachádzajú. Kačka poslušne nasledovala jeho kroky a jej prelezy kopírujú tie Mišove.

Z prelezov je jasné, že oblasť je určená skôr začínajúcim lezcom, respektíve nepremotivovaným rekreačným lezcom. Dominujú položené technické cesty, do stupňa 6c+, väčšina sektorov je dostupná autom (čiže zaparkujete a leziete) alebo pešo z Omišu max. do 10 minút. V okolí sa nájde aj zopár viacdĺžok, ale tie by som asi skúšal iba za chladnejšieho počasia. Výborného a dostačujúceho sprievodcu nájdete na climbingomis.com. Čo tam nenájdete je info o mieste kde si môžete trochu zabouldrovať. To sa nachádza na pláži z Omišu smerom na dedinku Duče. Nie je to nič prevratné, ale my sme tam strávili jeden pekný podvečer. Nezostáva mi len dodať, že Omiš je pre mňa srdcová záležitosť.

Prelezy: