V pondelok večer vyrážame s mojím novým lezeckým kolegom Gorazdom do kempu v Kaiserbrunne. Ten ničím neprekvapil a bol plný na prasknutie, našťastie sa tam našlo jedno miestečko pre nás. Ráno chceme ísť do Preinerwandu cestu Mit göttlicher Hand (áno opäť) a tak dlho neponocujeme a po pár pivkách ideme spať. Ráno o šiestej balíme stan a valíme do Preinu na staré známe parkovisko. Krátke raňajky a už stúpame pod stenu. Počasie je celkom teplé aj keď zamračené, okrem nás tu nie je nikoho. Pod stenu sa dostávame v celkom dobrom čase, predsalen to už mám nachodené. Mit göttlicher Hand má 6 dĺžok (6, 6-, 5+, 6-, 6, 6) prvé tri sú v miestami rozbitej skale, ďalšie tri sú v geniálnej platni. Okolo obeda už máme dolezené, okrem brutálneho vetra nás nič nezaskočilo. Trošku sme sa pomotali cestou dole, ale aj tak nám zostalo trochu času na Adlitz. Bez sprievodcu som veľa ciest nepoznal, pamätal som si len Lari Fari (7-), ktoré som skúšal kedysi dávno na TR. Sektor bol síce preplnený, no práve táto cesta bola voľná a tak som do nej nabehol. Napriek značnej únave som ju dobojoval až do zlaňáku dokonca na RP. Nabudený nečakaným úspechom som na Flash dal aj susedné Kasuki (7-). Celkom príjemný záver dňa.

Nasledujúci deň zostávam verný Rakúsku, ale tentokrát už s Ajči mierime do Peilsteinu. Na rozlez si obaja dávame Tonnenwandl (5+) v sektore Spartastein. Susedná mierne previsnutá špárka Südriss za 6 už nebola takým ľahkým sústom a celkom potrápila. Úvodný boulder v ceste Der letzte Tango (6+) preliezam až na niekoľký pokus, potom už ale našťastie doleziem aj zvyšok. Po pauze strávenej pri pivku na teraske Peilsteinhausu sme na chvíľu zbehli do sektoru Purtschellerstein, kde sa mi podarilo preliezť na OS cesty Stirnwand (6+) a 63er-Weg (7-). Prvá technická, druhá silová. Fotky tradične v GALÉRII tu a tu.

Z Bratislavy je to za ideálnych podmienok cesta asi na 90 minút. Vyrazíme smerom Gloggnitz, odtiaľ pokračujeme na Payerbach a Reichenau, za ktorým zabočíme na kruháči do ľava, smerom na Prein. Ešte v Preine pred ostrou zákrutou je odbočka so smerovkou „Klettergebiet Preinerwand/Griesleitenhof“, ktorá nás nasmeruje na úzku cestu, na ktorej konci je parkovisko. Z parkoviska už potom pokračujeme po vlastných, riadime sa smerovníkmi pre feratu Hans von Haidsteig, ideme najskôr po žltej, z ktorej neskôr odbočíme na zelenú a nakoniec na červenú turistickú značku, až prídeme pod nástup do feraty. Z chodníka neodbočujeme, ale pokračujeme ďalej suťoviskom skoro až na vrchol Preinerwandu k výraznej jaskyni. Na jej pravej strane začína naša cesta, ľahko identifikovateľná podľa zlatých nitov, ktorými je odistená. Aj keď je väčšinou udávaný čas nástupu hodina a pol, mne sa tam pod 2 hodiny ešte nepodarilo dostať. Alternatívny prístup je nechať sa vyviesť lanovkou Rax-Seilbahn z dediny Hirschwang na na okraj náhornej plošiny k chate Raxalpe Berggasthof vo výške 1 547 m.n.m. Jednosmerný lístok pre člena Alpenverein stojí okolo 10 Eur. Z hornej stanice lanovky sa potom dá ľahko a najmä nenáročne za 90 minút dostať na chatu Seehütte, ktorá je len pár minút od nástupu do cesty.

Samotné lezenie začína trochu rozbitou skalou, na prvý štand je potrebné prekonať 15 metrov trojkového terénu. Po tomto krátkom úvode už začína skutočné lezenie. Kúsok za štandom, na úvod prvej dĺžky preverí previštek po dobrých chytoch asi za 6, za ktorým nasleduje ľahší dolez na druhý štand. Pokračuje sa 25 metrovou dĺžkou asi za 6- po dobrých chytoch s dobrými nohami. Za ňou nasleduje asi 20 metrový traverz za 5 v rozbitej skale, ktorý nás privedie na záverečnú platňu. Tu je dobrý štand a teda aj dobré miesto na prípadne občerstvenie a krátky oddych. Štvrtá dĺžka je kratšia, asi 15 metrová položená platnička s jedným ťažším miestom. Za ňou potom nasleduje najkrajšia časť cesty za 6, zo začiatku trochu ťažšia špárka neskôr už ľahšie lezenie v perfektnom vápne so super expozíciou. Posledná dĺžka je najdlhšia má okolo 40 metrov a platňa začína byť položenejšia, ale aj chytov ubudlo a tak sa nebudete nudiť ani v tejto dĺžke za 6. Po dolezení cesty sa môžme ísť pozrieť k vrcholovému krížu na Preinerwande alebo sa rovno pobrať na chatu Seehütte na zaslúžene pivko a jelení guláš (odporúčam). K autu sa potom z chaty dostaneme buď tou istou cestou ako sme prišli alebo po žltej značke, ktorú preferujem ja, pretože je oveľa príjemnejšia na zostup.

Do cesty stačí jednoduché lano, prilba, 12 expresiek a zopár slučiek na štandy. Cesta je odistená nitmi každých pár metrov a štandy vždy dvoma borhákmi. Najlepšie obdobie pre nalezenie do cesty je jeseň, keď je okolitá príroda pekne sfarbená, nie je príliš veľké teplo, ale slnko má ešte dosť síl, aby vás zahrialo počas istenia na štande. Topo k ceste mám zo stránky bergsteigen.at a viac fotiek z cesty si môžete pozrieť v GALÉRII.