Lezecká sezóna 2012

Koniec roka už tradične patrí hodnoteniu uplynulej sezóny tak tu je môj pohľad na rok 2012.

Začiatok roka bol fajn a celkom nečakane sa nám už v marci podarilo dostať na skaly a zavítali sme na Kamnenné vráta. Neviem či to bolo tým, že som nebol rozlezený, ale klasifikácia mi tu prišla tvrdá a okrem pár 5tiek (Pre Braňa, Ľavý Y, Zimná špára) som nič iné nevyliezol. Ešte stále v marci sme zbehli pozrieť aj na Peilstein, kde som však tiež veľa vody nenamútil a preliezol som len 6- Der letzte Walzer. Rakúsku sme zostali verní a v apríli sme sa vybrali do Adlitzu. Napriek chorobe sa mi podarilo zvesiť pytel v ceste Bauchschuss (6+) a preliezť zopár pre mňa nových ciest Dat (6+), Rostiger Bohrhaken (6-) a Affentanz (6). Počas výjazdu do Totes Gebirge sme navštívili peknú oblasť Gössler Wand a napriek plánovanému restday-u som neodolal a preliezol nejaké cesty v stupni 6. Zvyšok roka sa už skalkárčilo výhradne na Slovensku. Najskôr sme zavítali do Súľova na Tabuľu, kde som konečne preliezol cesty Vajdátor (6), Špagety plus (6-), Mirove prebudenie (podľa sprievodcu 7-, ale určite ľahšie), Midnight shark (7-) a Jednohubka (7-, OS).

Ajči drtí kruté Peilsteinské dierky

V lete panovali na Slovensku dosť vysoké teploty a tak sme moc neliezli, čo sa aj odrazilo na výkonnosti. Počas návštevy Prečína som preliezol len 2 cesty – Hodiny (5) a najakú 6 – na viac som nemal, je to oblasť určená zjavne zdatnejším lezcom. Nezabudli sme ani našu domácu Porúbku a boli sme pozrieť nové cesty na Lietačkách. Najskôr sme omylom zablúdili do sektoru Porubské steny, kde som preliezol Magickú cestu (4), Poker (5-), Mammut (5-) a Cestu do praveku (5+). Na Lietačkách som potom pokračoval cestami Diagonála (5), Sokolská (6-) a Oli Špek (5). Na konci leta prišiel na rad opäť Súľov, ale pre zmenu sme zavítali pod hrad. Tu som preliezol Venušine čaro (6-) na rozlez a pokračoval som Hodvábnou cestou (6), Jelítkom (6, iba AF, vršok vyzeral, že tam niečo odpadlo), Lakmusovým papierikom (6+, OS), Penelopou (6+ OS – veľmi pekná cesta, len nástup je nepríjemný tak som si predcvakol prvé istenie) a deň zakončil Paramóniou (5+ po odpadnutí chytu výrazne ťažšie, podľa mňa kľudne 6+). Súľov nás hostil aj pri ďalšej poldňovej návšteve – na Tabuli som stihol preliezť Šehrezádu (6+ OS) a Nikotínove blues (7 Flash, podľa mňa tak 6+).

Do skál sa nechodí na šupáka

Jeseň bola v znamení lezenia pri Bratislave a teda trojlístku Pajštún, Kršlenica a Plavecký hrad. Kršlenica jednoznačne viedla o čom svedčí aj počet prelezov – Pytačky (7-), Ali Paša (7- OS, podľa mňa 6), Sultán (6+ OS) a Všetko čo mám rád (7+). Cesta bola pôvodne hodnotená ako 8-, ale nakoniec sa klasa utriasla na 7+, vršok sa lezie cez vhĺbenie, čo sa asi kedysi liezlo priamo. Na Bláznovi som preliezol Druhú špáru (5), Tretiu špáru (6 OS) a Pravú nohu (6 OS). Na poobedie sme zavítali aj na Technické sklo, kde som preliezol Vegetariánsku (6) a Leteckú (6) – obe celkom ťažké. Ku koncu roka sa mi ešte podarilo pozrieť sa na Jelenec a super si zaliezť aj keď po tomto výjazde mi tam už nič ľahké nezostalo – Božie mlyny (5+), Aničkin plač (6-), Análna speleológia (6-), Ukradnutá (6+ OS), Májový kvet (6+ OS, tá by zniesla v iných oblastiach asi aj 7-), AC-DC (6+ OS). No a záver roka patril ako ináč Súľovu, na Sokolej veži som preliezol Schody do neba (7-, asi skôr za 6+) a na Školskej veži Sorry no bonus (6+ OS).

Keď to zosumarizujem tak som v roku 2012 preliezol 49 nových ciest z toho 8 v stupni 7 pričom 13 ciest z 19 najťažších bolo OS alebo Flash.

Slovenské prelezy :

Vysvetlivky:
♠ – extreme klassiker
♥ – veľmi pekná cesta
♦ – soft grade